Môj prvý maratón: Tréning v podvečerných hodinách
Daniela Hricová
18.08.2016
To bol včera beh. Potkla som sa o roxorovú tyčku trčiacu z chodníka. Spadla som. Krvavé dlane a kolena, zošúchané ľavé stehno, modriny aj na bruškách prstov, narazená noha - trochu mi to vyrazilo dych, trvalo mi asi dve minúty, kým som sa pozviechala. Chlapík idúci okolo o mňa ani pohľadom nezavadil, nie to aby sa spýtal, či som OK. Ale nevzdávala som to, bežala som ďalej.
4km pri rieke proti vetru som sa snažila dať rýchlo, nech to mam za sebou, potom pomedzi garáže som sa pretekala asi pol km s autom. Postupne zrýchľoval a sledoval tachometer až kým neodbočil... keďže to bol už 9 km, tešila som sa na výsledok, keď prídem domov... pred blokom som stlačila stop na endomondo a bežím pešo hore schodami. Zrazu som zacítila bolesť v krku - pri páde som si neudrela tvar, asi preto som si natiahla sval na krku. Au. Chcela som si ho pomasírovať ... dvihla som ruky a vypadol mi mobil z aha – roztrhnuté vrecko - no pekne, nechápem že počas behu nevypadol... ale keď som ho zdvihla, otvorila sa mi aplikácia, tak som stlačila OK a už ma deti čakali pri dverách.
Až doma som zistila, že som nestlačila OK, ale Zrušiť meranie. Takže z toho hrozného tréningu nemám ani záznam. A ja som hrozná (nenapadá mi iné slovo), keď nemám záznam, akoby som nebehala. Manžel ma však upokojuje: „Neboj, ten beh sa ti z nôh nezmaže :-)“ (tak skoro).
Až doma som zistila, že som nestlačila OK, ale Zrušiť meranie. Takže z toho hrozného tréningu nemám ani záznam. A ja som hrozná (nenapadá mi iné slovo), keď nemám záznam, akoby som nebehala. Manžel ma však upokojuje: „Neboj, ten beh sa ti z nôh nezmaže :-)“ (tak skoro).