Stĺporadie
High & Style
22.07.2016
V dnešnej porovnávačke reprosústav sa stretla štvorica stĺpových reprosústav. Vstupenkou do nášho miništvorboja bola cenovka pohybujúca sa okolo magickej hranice 1 000 €. To je suma akceptovateľná mnohými záujemcami o kvalitnú reprodukciu aj v našich končinách. Zhodou okolností dvaja z účastníkov pochádzajú z krajiny, ktorá je aktuálne usporiadateľom majstrovstiev Európy vo futbale, ďalší pochádza z krajiny, ktorá je naším súperom v skupine, a len posledný priplával spoza oceánu – na ME si teda nekopne. Tu sme mu však zápoliť dovolili. Akým výsledkom sa tento neľútostný zápas skončil?
JBL Studio 290
James Bullough Lansing (vl. menom James Martini) zaregistroval v USA svoju prvú spoločnosť na výrobu reproduktorov už v roku 1927. Dnes by sa isto so záujmom pozrel na aktuálny model JBL Studio 290. Videl by, že reprosústavy s jeho iniciálami vyrástli z celej recenzovanej štvorice najviac. V porovnaní s ostatnými tromi reprosústavami vyzerajú ako žiak, ktorý už niekoľkokrát opakuje ten istý ročník. JBL totiž stavilo pri 290 na osvedčenú zbraň – veľký objem ozvučnice. V duchu doby však nepripomínajú tvarom niekdajšie „komody“, ale dnešné stĺpy. Rozmery týchto trojpásmoviek sú vskutku úctyhodné: (v x š x h): 1197 mm x 273 mm x 330 mm. Spolu s hmotnosťou 25 kg/ks si vyžadujú pri inštalácii naozaj zanieteného a fyzicky zdatného audiofila. Vzhľadom na veľkosť je ozvučnica z MDF spevnená vnútri tromi priečkami. Osadenie meničmi je bohaté. Výškový menič s priemerom 25 mm z materiálu CMMD® Lite je umiestnený v hornovskom lieviku, ktorý JBL nazýva High Definition Imaging (HDI). Stredový menič má priemer 165 mm a je, rovnako ako dva veľké 200 mm basáky, z osvedčeného materiálu PolyPlas™. Základným materiálom je papier, na ktorom je nanesená tenká vrstva polyméru. Typickým poznávacím znakom sú prelisy v tvare sústredných kružníc okolo vypuklého stredu striebristej membrány. Ozvučnica reprosústav neprináša žiadne prevratné dizajnové prvky, iba poctivé vyhotovenie. Zvislé hrany sú zaoblené, všetky upevňovacie prvky meničov sú kryté. Výrobca zaodel reprosústavy do čiernej matnej fólie. Horná lesklá plocha má priniesť istú dávku elegancie. Krycia mriežka je čierna, lemovaná po obvode strieborným rámčekom. Iné farebné vyhotovenie JBL, žiaľ, neponúka. Zo zadnej strany oproti spodnému basáku je rozmerný otvor v podobe basreflexového nátrubku s označením Slipstream. V pohode by sa ním preplazila i statná anakonda. Pripojovací terminál je pozlátený a umožňuje zapojenie bi-wiring.
Podľa vzhľadu a veľkosti týchto reprosústav by človek očakával „buldozérovitý“ zvuk, ktorého hlavnou úlohou je zahlušiť sluchové bunky okolo sa potulujúceho živočíšstva. Opak je však pravda. JBL Studio 290 dokážu vykúzliť na stredoch veľmi otvorený a čistý zvuk plný detailov. Môže za to, samozrejme, menič špecializovaný na toto pásmo. Stredy sú jasnejšie a čitateľnejšie ako pri zvyšnej trojici, i keď pôsobia trochu tvrdšie. Na spodných kmitočtoch idú, pochopiteľne, z celej štvorice najhlbšie a nástroje majú najväčšie telo. V niektorých nahrávkach s problematickým basom by som ho uvítal aj v menšom množstve. Je zaujímavé, že JBL Studio 290 už raz v tomto istom priestore hrali aj lepšie, pravda v kombinácii s iným zosilňovačom. Bol to, samozrejme, aj celkom iný pár, ktorý dostal potrebnú porciu času na rozohranie.
Vďaka zvukovému charakteru nie je vôbec problém počúvať na JBL Studio 290 jazzové či akustické nahrávky. Na nete som sa dokonca stretol s názorom, že JBL Studio 290 sa vôbec nehodia na reprodukciu rockovej hudby. Dovolím si oponovať – taký Rebel Yell Billyho Idola či nahrávky AC/DC nezneli od žiadneho z konkurentov tak dynamicky a šťavnato. Reprodukcia vážnej hudby je na týchto svalovcoch naozaj skvelá. Doprajte JBL Studio 290 dostatočný priestor, dajte k nim slušný zosilňovač a razom sa ocitnete v koncertnej sieni. Pre istotu som im opäť naložil Weibergerovu skladbu Polka a fúga, ktorá už dokázala znemožniť nejedny reprosústavy svojím brutálnym záverom, ale Studio 290 ju zreprodukujú poľahky a s nadhľadom. Nestihnú sa pritom ani zadýchať. Núka sa prirovnanie medzi starými dobrými atmosférickými motormi s veľkým objemom a malými turbami, ktoré emisné normy držia pevne pod krkom.
O ďalších reproduktoroch ako: Cabasse Jersey MT32, Focal Chorus 716 a Monitor Audio BX6 sa dočítate v časopise High & Style (leto 2016)
James Bullough Lansing (vl. menom James Martini) zaregistroval v USA svoju prvú spoločnosť na výrobu reproduktorov už v roku 1927. Dnes by sa isto so záujmom pozrel na aktuálny model JBL Studio 290. Videl by, že reprosústavy s jeho iniciálami vyrástli z celej recenzovanej štvorice najviac. V porovnaní s ostatnými tromi reprosústavami vyzerajú ako žiak, ktorý už niekoľkokrát opakuje ten istý ročník. JBL totiž stavilo pri 290 na osvedčenú zbraň – veľký objem ozvučnice. V duchu doby však nepripomínajú tvarom niekdajšie „komody“, ale dnešné stĺpy. Rozmery týchto trojpásmoviek sú vskutku úctyhodné: (v x š x h): 1197 mm x 273 mm x 330 mm. Spolu s hmotnosťou 25 kg/ks si vyžadujú pri inštalácii naozaj zanieteného a fyzicky zdatného audiofila. Vzhľadom na veľkosť je ozvučnica z MDF spevnená vnútri tromi priečkami. Osadenie meničmi je bohaté. Výškový menič s priemerom 25 mm z materiálu CMMD® Lite je umiestnený v hornovskom lieviku, ktorý JBL nazýva High Definition Imaging (HDI). Stredový menič má priemer 165 mm a je, rovnako ako dva veľké 200 mm basáky, z osvedčeného materiálu PolyPlas™. Základným materiálom je papier, na ktorom je nanesená tenká vrstva polyméru. Typickým poznávacím znakom sú prelisy v tvare sústredných kružníc okolo vypuklého stredu striebristej membrány. Ozvučnica reprosústav neprináša žiadne prevratné dizajnové prvky, iba poctivé vyhotovenie. Zvislé hrany sú zaoblené, všetky upevňovacie prvky meničov sú kryté. Výrobca zaodel reprosústavy do čiernej matnej fólie. Horná lesklá plocha má priniesť istú dávku elegancie. Krycia mriežka je čierna, lemovaná po obvode strieborným rámčekom. Iné farebné vyhotovenie JBL, žiaľ, neponúka. Zo zadnej strany oproti spodnému basáku je rozmerný otvor v podobe basreflexového nátrubku s označením Slipstream. V pohode by sa ním preplazila i statná anakonda. Pripojovací terminál je pozlátený a umožňuje zapojenie bi-wiring.Podľa vzhľadu a veľkosti týchto reprosústav by človek očakával „buldozérovitý“ zvuk, ktorého hlavnou úlohou je zahlušiť sluchové bunky okolo sa potulujúceho živočíšstva. Opak je však pravda. JBL Studio 290 dokážu vykúzliť na stredoch veľmi otvorený a čistý zvuk plný detailov. Môže za to, samozrejme, menič špecializovaný na toto pásmo. Stredy sú jasnejšie a čitateľnejšie ako pri zvyšnej trojici, i keď pôsobia trochu tvrdšie. Na spodných kmitočtoch idú, pochopiteľne, z celej štvorice najhlbšie a nástroje majú najväčšie telo. V niektorých nahrávkach s problematickým basom by som ho uvítal aj v menšom množstve. Je zaujímavé, že JBL Studio 290 už raz v tomto istom priestore hrali aj lepšie, pravda v kombinácii s iným zosilňovačom. Bol to, samozrejme, aj celkom iný pár, ktorý dostal potrebnú porciu času na rozohranie.
Vďaka zvukovému charakteru nie je vôbec problém počúvať na JBL Studio 290 jazzové či akustické nahrávky. Na nete som sa dokonca stretol s názorom, že JBL Studio 290 sa vôbec nehodia na reprodukciu rockovej hudby. Dovolím si oponovať – taký Rebel Yell Billyho Idola či nahrávky AC/DC nezneli od žiadneho z konkurentov tak dynamicky a šťavnato. Reprodukcia vážnej hudby je na týchto svalovcoch naozaj skvelá. Doprajte JBL Studio 290 dostatočný priestor, dajte k nim slušný zosilňovač a razom sa ocitnete v koncertnej sieni. Pre istotu som im opäť naložil Weibergerovu skladbu Polka a fúga, ktorá už dokázala znemožniť nejedny reprosústavy svojím brutálnym záverom, ale Studio 290 ju zreprodukujú poľahky a s nadhľadom. Nestihnú sa pritom ani zadýchať. Núka sa prirovnanie medzi starými dobrými atmosférickými motormi s veľkým objemom a malými turbami, ktoré emisné normy držia pevne pod krkom.
O ďalších reproduktoroch ako: Cabasse Jersey MT32, Focal Chorus 716 a Monitor Audio BX6 sa dočítate v časopise High & Style (leto 2016)